Búrlivý život zabudnutej spisovateľky

Memoáre k spisovateľom už akosi patria. Nejeden z velikánov literatúry na sklonku života bilancuje a spisuje svoje zážitky, spomienky, všetko, čo čitateľovi obľubujúcemu jeho tvorbu prinesie ďalší pohľad na človeka, ktorý napísal tie skvelé knihy. Americká spisovateľka Lucia Berlin, autorka mnohých vynikajúcich poviedok oceňovaných najmä v súčasnosti, mala pestrý a búrlivý život. Práve ten jej bol často námetom na tvorbu, keďže vo svojich textoch neraz reflektovala to, s čím v živote zápolila (napríklad alkoholizmus, tri stroskotané manželstvá a i.). Jedného dňa sa i ona rozhodla spísať memoáre, no nie hocijaké, ale týkajúce sa miest, na ktorých žila, keďže ich bolo skutočne mnoho a všetky pre ňu mali akýsi význam. Kniha Vitaj doma prináša originálnu „sériu spomienok na miesta, ktoré nazývala domovom“.

 

„Žila som na toľkých miestach, až je to trápne… keďže som sa toľko sťahovala, miesto, kde žijem, má pre mňa veľký význam. Stále hľadám… stále hľadám domov.“

 

Spolu s autorkou sa vraciame až do jej raného detstva. Už to bolo poznačené častým sťahovaním sa, zdá sa, akoby to bol jej osud – neustále meniť bydlisko. Otec pracujúci v baniach, matka psychicky raz hore a raz dolu, Luciin život jeden deň na Aljaške, chvíľu nato s odľudom Johnsonom v Montane, následne v Texase so starými rodičmi a potom zrazu v očarujúcom Čile. Aj tak by sa dalo popísať spisovateľkino detstvo a dospievanie. Autorka sa však neľutuje, svoje spomienky nám predostiera s istou ľahkosťou, humorom jej vlastným a zaujímavým, veľmi chytľavým štýlom rozprávania.

 

Kniha Vitaj doma však nie je len o bytoch či domoch, je najmä o živote na týchto miestach, ktoré boli často spojené s umením. Lucia sa za svoj život stretla a neraz aj spriatelila s mnohými umelcami, spisovateľmi, hudobníkmi… Kým ona opisuje dané vzrušujúce časy v jej živote, čitateľ je fascinovaný a v duchu zvažuje, čo by robil, keby bol na jej mieste. Aké by bolo stretnúť všetky tie osobnosti vrátane nej? Vďaka tomuto textu môžeme aspoň sčasti nahliadnuť za pomyselnú oponu, spoznať rozdiel medzi bežným životom matky v lofte v New Yorku a životom odohrávajúcim sa na večierkoch plných zaujímavých osobností.

 

„Celé hodiny sme sa rozprávali a smiali pri pohári kalifornského vína Gallo. V Albuquerque sa zvykli zastaviť aj iní spisovatelia a hudobníci. Allen Ginsberg, Jack Kerouac, Gerry Mulligan, Dick Twardzik, Percy Heath. Prišiel aj sochár John Chamberlain, ako aj filmár Stan Brakhage. Všetci sme mali pocit, že žijeme vzrušujúce časy, dôležité obdobie pre poéziu, výtvarné umenie a jazz.“

 

Z jej rozprávania je cítiť, ako vždy žila prítomnosťou. Čitateľ možno nebude súhlasiť s mnohými rozhodnutiami, ktoré Lucia Berlin v živote urobila a o ktorých píše otvorene, nedbajúc na názor iných. Možno ju dokonca aj odsúdi, ale na druhej strane určite ocení úprimnosť, s akou sa mu prihovára. Umenie, úžasné opisy nádherných pláží a života v Mexiku, rodinný život, vzťahy s mužmi, problémy so závislosťou a v neposlednom rade strasti a radosti písania – to všetko možno nájsť v tomto pomerne krátkom texte tvoriacom prvú polovicu knihy, keďže ho autorka nestihla dokončiť… pokračování najdete v tištěném magazínu.

 

Recenze Jany Šulkové vyšla ve 34. čísle magazínu Lógr s tématem DESIGN. Objednat si jej můžete v našem e-shopu.